Hibernácia suchozemských korytnačiek


                                                                                                                                                                                                                             Vložené 20.02.2020


Jedným z najvýznamnejších klimatických faktorov je pre väčšinu plazov striedanie jednotlivých ročných období. Najznámejšou reakciou plazov na dlhšie obdobie chladu je hibernácia (tzv. zimný spánok), významná je hlavne pre druhy pochádzajúce z Európy, severnej Ameriky a Ázie. Naopak reakciou na obdobie sucha je hlavne v tropických oblastiach aestivácia (tzv. letný spánok).

Najdôležitejšou podmienkou pre úspešné prezimovanie je voľba vhodného miesta. Jednou zo základných podmienok je teplota nad 0 ºC. Nižšie teploty by mohli spôsobiť úhyn zimovaných zvierat. Zimovanie európskych druhov korytnačiek rozdeľujeme do troch fáz:

 Korytnačka zelenkastá Testudo hermanni.


1. Prípravná fáza – pre väčšinu korytnačiek chovaných v externých výbehoch, nie je moc čo riešiť. Korytnačky sa väčšinou dobre pripravia na zimovanie sami. Zvieratá totiž reagujú na postupné znižovanie priemernej teploty, skracovanie fotoperiodicity a zmenu intenzity svetla. Celý ich organizmus sa na základe informácií získaných z vonkajšieho prostredia postupne pripravuje na hibernáciu. Korytnačky nechávame vo výbehu až do príchodu prvých výrazných ochladení. Samozrejmosťou je sledovanie vonkajšej teploty a v prípade výrazného náhleho ochladenia korytnačky umiestňujeme na chránené miesta. Pre korytnačky chované v teráriu je potrebné dôkladné sledovanie reakcií korytnačiek. Nástupom jesene totiž aj korytnačky chované v teráriu obmedzujú svoju aktivitu, väčšinu dňa spia, prijímajú menej potravy a pôsobia unaveným dojmom. V tomto období postupne (malo by to trvať asi 2-3 týždne) začíname znižovať dĺžku svetelného režimu ako aj vyhrievanie. Postupne znižujeme aj množstvo predkladanej potravy. V priebehu týchto troch týždňov znížime dennú teplotu z cca 30 º C na 15 º C. Nočná teplota by sa mala pohybovať na konci prípravnej fázy pod úrovňou 10 º C.

2. Vlastné zimovanie – nasleduje priamo po období prípravy. Zvieratá vkladáme do plastových alebo drevených nádob. Ako substrát môžeme použiť zmes lístia, zeminy, rašeliny, kokosových vlákien v hrúbke asi 5-10 cm. Následne sa uložia korytnačky a prikryť ich môžeme vrstvou sena, alebo lístia. Nádrž musí byť zabezpečená proti hlodavcom a nesmie byť vystavená prievanu. Korytnačky umiestnime do málo frekventovaných priestorov bez rušivých vplyvov, kde ani v najväčších mrazoch neklesá teplota pod 2 º C a neprekračuje ani za miernej zimy 10 º C. Pokiaľ by teplota vystúpila dlhodobo nad 10 º C, korytnačky sa začínajú prebúdzať a zbytočne plytvajú svojimi energetickými zásobami. Vzdušná vlhkosť by sa mala pohybovať na úrovni 80%, inak dochádza k dehydratácii. Ako vhodné miesto na takýto spôsob zimovania sa považujú staré pivnice určené na uskladnenie ovocia a zeleniny. V poslednej dobe mnohí chovatelia úspešne zimujú korytnačky v chladničke. Je to ideálne riešenie pre takých chovateľov, ktorí nemajú k dispozícii pivnicu s vhodnými podmienkami. Pri tomto spôsobe zimovania je však nevyhnutné pravidelné vetranie a udržiavanie optimálnej vlhkosti pravidelným zvlhčovaním substrátu, prípadne umiestnením misky s vodou. Teplotu a vlhkosť počas celej doby zimovania pravidelne kontrolujeme.

3. Ukončenie zimovania – príchodom teplejších marcových dní môžeme pristúpiť k ukončeniu zimného spánku. Teplota zimoviska by sa mala postupne v priebehu nasledujúcich dní zvyšovať. Treba si uvedomiť, že počas hibernácie má korytnačka činnosť vnútorných orgánov značne utlmenú a nejakú dobu trvá kým sa korytnačka dostane do stavu, v ktorom je schopná aktívne fungovať. Vystavením korytnačky prudkej zmene teploty (teplá voda, slnečné žiarenie a pod.) môžeme spôsobiť srdcový kolaps. Teploty sa v priebehu nasledujúcich týždňov postupne zvyšujú z 10 na 15 ºC, potom na 20 ºC s nočnými poklesmi. Až po tomto postupnom prechode môžeme korytnačkám poskytnúť tepelný zdroj v teráriu.

Aj keď je zimovanie v podstate pre väčšinu európskych druhov korytnačiek vhodné a z viacerých hľadísk aj potrebné, pokiaľ im nemôžeme dopriať kvalitné zimovanie, je lepšie korytnačky nezimovať. Taktiež by sme zimovaniu nemali vystavovať zvieratá nejakým spôsobom oslabené alebo choré.

Róbert Kirchner, Soňa Vlčková (Chovateľ 9/2018)
kirchnerrobert@yahoo.com

nasledujte nás